V jeseni roku 1220 vznikla najstaršia zachovaná písomná správa o Trhovišti. V stredovekých písomnostiach sa pravidelne vyskytuje pod maďarizovaným názvom Vasarhel, čo bol preklad slovenského názvu Trhovište. Slovenský i maďarský názov vyjadruje to, že sa tam konal trh.

Pravdepodobne v 13. storočí možno až začiatkom 14. storočia postavili v Trhovišti kostol. V 30-tych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Tibo. Farský kostol bol zasvätený svätému Nikodémovi. Katolícki farári tam vysluhovali bohoslužby ešte do polovice 16. storočia. 

Od roku 1563 v trhovišťskom kostole slúžili bohoslužby evanjelickí, kalvínski aj luteránski kazatelia. V 14. až 17. storočí vlastnili Trhovište Drugethovci, ktorí ho pričlenili k hradnému panstvu Brekov.
Drugethovci zaviedli v Trhovišti v druhej polovici 16. storočia vyberanie mýta, čo sa dialo aj v 17. storočí. V tamojšom kaštieli, prípadne hostinci, sa v 16. storočí konali občas úradné rokovania šľachty Zemplínskej stolice.

V roku 1600 malo sídlisko 34 obývaných poddanských domácností. Bol tam aj kostol, fara, škola, kaštieľ alebo hostinec. Na prelome 16. a 17. storočia bolo Trhovište veľkou dedinou najväčšou v okolí.

Podľa súpisu domácnosti žilo v Trhovišti v roku 1623 s rodinou vtedajšieho richtára spolu 43 poddanských domácností. V roku 1715 malo Trhovište 18, v roku 1720 iba 17 sedliackych domácností.

Archeologické a numizmatické pamiatky z Trhovišťa

Najstaršie, praveké osídlenie obce dokladajú nateraz nálezy čepieľok i niekoľko ďalších zlomkov nástrojov z obsidiánu i pazúrika. Zaraďujú sa do obdobia staršej, resp. mladšej doby kamennej patrí medený sekeromlat nájdený v obci v roku 1953.

Zo záveru toho istého obdobia zachovala sa v chotári obce pozoruhodná nadzemná pamiatka – mohylový násyp stavaný predstaviteľmi skupiny východoslovenských mohýl.

Mohyla sa rozprestiera severovýchodne od obce na terasovitom výbežku horského hrebeňa ťahajúceho sa od Brekova na juh, medzi okrajom lesa a ľavou stranou cesty Trhovište – Michalovce, asi 100 m západne od kóty 148,4 v polohe Stavanec.

Z náleziska mohyly pochádza zlomok brúseného kamenného nástroja svetlookrovej farby z vulkanického tufu a dva odštepy a jadro z hnedého rádiolaritu.

Osídlenie v nasledujúcich obdobiach je doložené zväčša zlomkovitým keramickým materiálom získaným prevažne prieskumom ďalších polôh.

Z pohľadu archeológie je v súčasnosti nepochybne najvýznamnejšou časťou obce poloha Šankovské zeme. Toto rozsiahle slovanské sídlisko sa rozprestiera na miernom svahu po ľavom brehu Ondavy, na pravej strane cesty Trhovište – Moravany. V roku 1972 počas menšieho záchranného výskumu boli odkryté dva sídliskové objekty s bohatým črepovým dokladajú kontinuitu osídlenia obce pravdepodobne už od veľkomoravského obdobia.

Osídlenie obce doložené početnými archeologickými nálezmi dopĺňajú bohaté historické správy a v neposlednom rade aj numizmatické nálezy.

História Trhovišťa od začiatku 18. storočia do súčasnosti

Podobne ako ostatné obce stredného Zemplína i naša obec doplatila na udalosti súvisiace so stavovskými protihabsburskými povstaniami. Dôsledkom neustálych bojov ukončených mierom v roku 1711 a negatívnych sprievodných javov (mor) došlo k vyľudňovaniu v oblasti stredného Zemplína. V rokoch 1759 – 1761 si rímskokatolícki veriaci postavili na mieste pôvodného kostola nový barokový kamenný kostol zasvätený Sv. Jánovi Krstiteľovi.

V roku 1781 po vydaní tolerančného patentu, odstraňujúceho náboženskú diskrimináciu, panovníkom Jozefom II (syn Márie Terézie) postavili kalvíni za dedinou na miestnom cintoríne provizórny kostol.

Podľa najstaršej zachovanej matriky rímskokatolíckeho farského úradu Trhovište týkajúcej sa rokov 1790 – 1830 najstaršej zachovalej matriky reformovaného farského úradu Bánovce nad Ondavou s údajmi od roku 1797 a najstaršej zachovanej matriky gréckokatolíckeho farského úradu Trhovište s údajmi od roku 1804 sú nám známe priezviská týchto obyvateľov obce: Kostovčík, Sabo, Hurčík, Tkáč, Danielovič, Gazdovič, Fedor, Hudak, Lešňanský, Sopko, Demko, Tomkovič, Bovankovič, Marjov, Soták, Dobransky, Čižmár, Kolesár, Seman, Koba,Moskáľ, Lehotský, Vasko a ďalšie.

História obce v 19. storočí

V roku 1804 vyčlenili z jágerského biskupstva košické biskupstvo a farnosť Trhovište spolu s filiálkami pripadla pod právomoc košického biskupa.

Volebné právo v Uhorsku po roku 1848 bolo obmedzené majetkovým a vzdelanostným cenzom (ženy nemali vôbec volebné právo). Oproti situácii pred rokom 1848 došlo síce k pokroku, pretože dovtedy volebným právom disponovali prakticky iba privilegované vrstvy. 

V roku 1878 v obci s 1178 obyvateľmi sídlil lekársky obvod do ktorého patrili obce Trhovište, Bánovce nad Ondavou, Laškovce, Rakovec nad Ondavou, Nižný Hrušov, Moravany, Suché, Lesné, Pozdišovce, Krasnovce, Šamudovce, Vŕbnica, Malé a Veľké Žbince.
V roku 1880 v obci vypukol veľký požiar, ktorý zničil celý stred obce a mnohým obyvateľom zapríčinil existenčné starosti. Po požiari neostala časti obyvateľstva iná možnosť ako skúsiť šťastie za „veľkou mlákou“.

História obce v 20. storočí

V roku 1907 vzniklo v obci potravné družstvo (zaniklo 1952). Udalosti prvej svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918 doľahli nepriamo i na tunajších obyvateľov. Muži z obce rukovali na front. Bežným javom sa stala bieda, hlad a rekvirácie. Trhovište zostali súčasťou okresu Michalovce. Po roku 1918 vznikol v obci miestny osvetový zbor v ktorom sa angažovali miestni učitelia starajúci sa o vzdelávanie a kultúrny život v obci. Poslanci Dočasného Národného zhromaždenia 16. apríla 1919 schválili Zákon o pozemkovej reforme. Rok 1920 patrí medzi významné medzníky v dejinách obce. Od uvedeného roku úrady schválili oficiálne pomenovanie Trhovište pre obec.

V roku 1921 prebehlo prvé sčítanie ľudu po vzniku Československej republiky. V obci žilo 1227 obyvateľov, z toho 1097 Čechoslovákov, 21 Maďarov, traja Nemci, 65 „Rusov“, 23 Židov a 18 Rómov. Konfesionálne bola obec rozdelená medzi 394 rímskokatolíkov, 282 gréckokatolíkov, 473 reformovaných, 20 evanjelikov a. v. a 58 občanov židovského vierovyznania.

V roku 1924 začal premávať prvý autobus na linke Košice – Michalovce cez Trhovište.

V roku 1925 vznikol b obci dobrovoľný hasičský zbor, ktorý mal 27 členov. Založil ho Pavol Varkonda Čarny. V roku 1930 zbor zreorganizovali. Od roku 1936 uľahčila hasenie členom zboru motorová striekačka, ktorá nahradila starú ručnú striekačku. Od roku 1927 zriadilo okresné veliteľstvo četnícku stanicu v počte päť mužov, ktorú umiestnilo v budove obecného úradu.

V roku 1928 založil učiteľ na reformovanej ľudovej škole Ján Kotulják spolok Roľnícky dorast. Katolícka mládež založila spolok Orol na čele s predsedom farárom a dekanom Ľudovítom Krištofom. V tridsiatych rokoch sa ľudové školy v obci rozširujú z jednotriednych na dvojtriedne. Do škôl chodili spolu dievčatá s chlapcami. Vyučovací proces prebiehal v slovenskom jazyku. V roku 1934 obecné zastupiteľstvo poverilo písaním kroniky prvého obecného kronikára Jána Mihaliča. Záujemcov o šport z okruhu študujúcej mládeže združil Športový klub Trhovište založený v roku 1934.

V roku 1935 občania vykopali obecnú studňu a na začiatku ulice Huštak obecné zastupiteľstvo zriadilo obecnú chyžu. V roku 1937 vzniklo v obci Úverné družstvo (zaniklo v r. 1950). Po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 využilo hortyovské Maďarsko situáciu a maďarská armáda zaútočila 23. marca na východné Slovensko. Z obce povolali do zbrane päť ročníkov mužstva do slovenských vojenských oddielov. V roku1944 zaviedli elektrické osvetlenie do kalvínskeho kostola. Ustupujúce nemecké vojsko rekvirovalo z obce dobytok a 16. novembra 1944 dopadli na obec prvé bomby. Prvá evakuácia z obce bola vybubnovaná 9. novembra a trvala do 15. novembra. Predĺžená bola do 25. novembra.

História po oslobodení obce

Od roku 1945 do roku 1950 vybavoval agendu aj pre Trhovište Obvodný úrad Miestneho národného výboru v Bánovciach nad Ondavou. Až do roku 1950 agendu vybavoval obec a riadil Miestny národný výbor v Trhovišti. Po roku 1989 inštitucionálne MNV nahradil Obecný úrad.

Výstavba a rozvoj obce

Koncom 40-tych rokov v obci namontovali prvý domáci vodovod. V 50-tych rokoch sa v obci objavili prvé osobné automobily značky Tatra, neskôr Spartak a stavali sa nové moderné domy. V 80-tych rokoch zahájili v obci práce na plynofikácii, do prevádzky uviedli nákupné stredisko.

V roku 1987 zlikvidovali starú cigánsku osadu. Po roku 1989 dochádza v obci k rozvoju podnikateľskej činnosti. Začiatkom 90-tych rokov otvorili v obci poštový úrad a Obvodné oddelenie policajného zboru presťahovali do novej budovy. V rokoch 1992 – 1994 bola v obci postavená nová budova Obecného úradu. V druhej polovici 90-tych rokov zriadili v obci benzínovú pumpu, prebehla výstavba skupinového vodovodu aj pre obec Trhovište, obec ukončila stavbu Domu smútku.

Jednotné roľnícke družstvo

Už pred vznikom Jednotného roľníckeho družstva v obci boli roľníci združení v Jednotnom zväze slovenských roľníkov. V roku 1947 dokonca v obci zriadil chov plemenných žrebcov Štátny žrebčinec z Prešova. V roku 1948 obci zriadila STS z Michaloviec brigádne stredisko strojno-traktorovej stanice (STS), ktoré roľníkom poskytovalo poľnohospodárske stroje. V roku 1949 založila časť občanov Trhovišťa Jednotné roľnícke družstvo II. typu ako jedno z prvých v okrese. V roku 1953 sa JRD rozpadlo.